Udržateľnosť tohto projektu predpokladá politickú vôľu vychádzajúcu z verejnej objednávky, či lepšie povedané verejného záujmu, ktorý je pomocou projektu chránený. Keďže projekt zaviedol protikorupčné opatrenia, ktoré idú vysoko nad rámec platnej legislatívy, ich prijatie bolo dobrovoľné. Udialo sa tak slobodným rozhodnutím – hlasovaním volených predstaviteľov samosprávy mesta. Rovnako k zrušeniu zmien, ktoré projekt priniesol by stačila vôľa volených predstaviteľov. Tí by však museli opätovne takéto svoje slobodné rozhodnutie prejaviť hlasovaním v mestskom zastupiteľstve, ktorým by fakticky zrušili projekt “transparentné mesto“ a jeho balíček protikorupčných opatrení. Toto však platí len v teoretickej rovine. Ak by sa volení predstavitelia rozhodli pre takéto kroky, v praxi by to znamenalo politickú samovraždu. Potrebné kroky by totiž museli aj vďaka opatreniam, ktoré zo sebou projekt priniesol urobiť transparentne – verejne. Navyše jedinečnosť, úspech a pozitívne výsledky projektu si získali veľkú pozornosť a popularitu verejnosti a médií. Tá naopak neustále narastá a projekt sa stáva čoraz väčším príkladom pre ostatné samosprávy od lokálnej úrovne až po tie najvyššie, vrátane ministerstiev a vládnych inštitúcií. Projekt ako taký neobsahuje časové limity pre zmeny a opatrenia, ktoré zaviedol do praxe. Preto môžeme oprávnene predpokladať, že udržateľnosť projektu je prakticky zabezpečená do doby, kým vo verejnom sektore rezonujú pojmy ako transparentnosť, korupcia či zodpovednosť.
Aplikovateľnosť projektu všeobecne vo verejnom sektore, aj na iných úrovniach a v iných inštitúciách je zaručená mechanizmami, ktoré projekt prináša. Podstata rozhodovacích procesov je vo verejnom sektore rovnaká na všetkých úrovniach. V nich volený predstavitelia a zamestnanci verejných inštitúcií robia rozhodnutia, ktorými rozhodujú o verejných financiách a hmotnom majetku, ktorý spravujú. Priestor, ktorý tak vzniká pre možnú korupciu je priamo úmerný miere transparentnosti s akou sú tieto rozhodnutia robené. Táto rovnako určuje mieru zainteresovanosti verejnosti a následne mieru zodpovednosti a dôvery, ktorú verejnosť za prijaté rozhodnutia voleným predstaviteľom a zamestnancom verejných inštitúcií prikladá.
Pre úplnosť musíme na tomto mieste dodať, že každý týždeň je samospráva mesta
Martin kontaktovaná predstaviteľmi iných samospráv práve kvôli projektu
“transparentne mesto“. Ten si totiž získal z pochopiteľných dôvodov vysokú
publicitu a môžeme povedať aj popularitu u všeobecnej verejnosti. Logicky tu
vzniká verejná objednávka a s ňou tlak na ostatné samosprávy na rôznych
úrovniach, aby podobný projekt realizovali aj vo svojej pôsobnosti. Vo viacerých
prípadoch už prebieha výmena požadovaných informácií. Môžeme si teda dovoliť
tvrdenie, že je len otázkou času, kedy sa podobné zmeny začnú aj v iných
samosprávach. Dokonca už existujú iniciatívy, ktoré sa niektoré opatrenia z
nášho projektu pokúšajú implementovať do novelizácií platnej legislatívy, ktorou
sa samosprávy pri svojich rozhodovacích procesoch musia riadiť. Tieto iniciatívy
požadujú zmeny v legislatíve na celoštátnej úrovni hlavne v oblasti verejného
obstarávania.