V prvom rade potreboval primátor mesta nájsť pre svoj zámer partnera, ktorý má skúsenosti a odborné pozadie potrebné na kvalifikované posúdenie problematiky korupcie. Aby tento partner mohol nezávisle posúdiť prostredie samosprávy na úrovni mesta musel byť z externého prostredia a keďže primátor a ani samospráva nemali žiaden dosah či kompetenciu nad týmto partnerom, pre spoluprácu sa musel rozhodnúť dobrovoľne. Ideálne sa malo jednať o subjekt s adekvátnym renomé, aby jeho výstupy mali náležitú váhu. V rámci Slovenska sa takéhoto priam ideálneho partnera podarilo nájsť v Slovenskej pobočke medzinárodne uznávanej organizácie Transparency International, čím boli naplnené prvotné predpoklady na odštartovanie prípravného procesu.
Hádam najdôležitejším momentom bola komunikácia s poslancami mestského
zastupiteľstva, ktorí ako jediný mali v kompetencii v prvom rade schválenie
finančných prostriedkov potrebných na financovanie projektu. V ďalších krokoch
taktiež museli hlasovaním nadpolovičnou väčšinou schváliť navrhnuté opatrenia,
ktoré takto mohli nahradiť existujúce smernice a vnútorné predpisy riadiace chod
samosprávy mesta. Bez potrebnej podpory poslancov mestského zastupiteľstva by
projekt ako taký nemohol nadobudnúť podobu konkrétnych opatrení riadiacich
procesy a chod samosprávy mesta, jej zamestnancov rovnako ako volených
predstaviteľov. Významnú úlohu to zohrala verejná mienka, ktorá je všeobecne
unavená z korupčných afér, s ktorými sa vo verejnej správe stretáva pričasto.
Výraznou mierou napomohlo práve spojenie s TIS, uznávanou a renovovanou
spoločnosťou rovnako ako aj podpora a osobné zainteresovanie americkej ambasády
a vtedajšieho veľvyslanca jeho excelencie Vincenta Obsitnika. Transparentnosť sa
už pri týchto prvých krokoch ukázala ako účinný nástroj, ktorý vie ovplyvniť
rozhodovacie procesy volených zástupcov. Verejnosť totiž hneď od začiatku mala
dostatok informácií o pripravovanom projekte a aj tí volení predstavitelia,
ktorých presvedčenie priamo neviedlo k podpore projektu si uvedomovali, že svoj
nesúhlas s pripravovaným projektom by museli prejaviť transparentne. Takýto
verejný nesúhlas by najpravdepodobnejšie priniesol dôsledky pri najbližších
voľbách.
V ostatných krokoch sa primátor mesta mohol spoliehať na svoje kompetencie a
právomoci, ktoré mu dovoľovali a teda aj zaručovali, že ostatné potrebné súčasti
projektu budú zamestnanci samosprávy mesta plniť ako bude potrebné. Jednoducho
povedané primátor z pozície svojej funkcie mohol zaručiť plnenie projektu
priamymi nariadeniami svojím podriadeným – zamestnancom samosprávy mesta.
Pre úplnosť musíme ešte dodať, že niektoré z navrhovaných opatrení
zaručujúcich transparentnosť pri rozhodovacích procesoch narazili na prekážky
vyplývajúce z platnej legislatívy. Konkrétne sa jednalo hlavne o zverejňovanie
osobných údajov zamestnancov a volených predstaviteľov samosprávy mesta, ich
rodinných príslušníkov a osobné údaje všetkých kandidátov na pracovné pozície v
samospráve mesta. Zverejňovanie osobných údajov v rozsahu ako boli prvotne
navrhované v opatreniach vyžadujú podľa platnej legislatívy súhlas dotknutých
osôb. Najlepšie vzniknutú situáciu vystihuje príklad, kedy by samospráva mesta
mala pri výberovom konaní na obsadzovanie voľných pracovných pozícií povinnosť
identifikovať a teda zverejniť osobné údaje všetkých uchádzačov. Podľa platnej
legislatívy by toto bolo možné len so súhlasom dotknutej osoby. Očakávanie
súhlasu k takýmto krokom by v prípade neúspešných kandidátov bolo naivné.