problémy a predpoklady

V prvom rade potreboval primátor mesta nájsť pre svoj zámer partnera, ktorý má skúsenosti a odborné pozadie potrebné na kvalifikované posúdenie problematiky korupcie. Aby tento partner mohol nezávisle posúdiť prostredie samosprávy na úrovni mesta musel byť z externého prostredia a keďže primátor a ani samospráva nemali žiaden dosah či kompetenciu nad týmto partnerom, pre spoluprácu sa musel rozhodnúť dobrovoľne. Ideálne sa malo jednať o subjekt s adekvátnym renomé, aby jeho výstupy mali náležitú váhu. V rámci Slovenska sa takéhoto priam ideálneho partnera podarilo nájsť v Slovenskej pobočke medzinárodne uznávanej organizácie Transparency International, čím boli naplnené prvotné predpoklady na odštartovanie prípravného procesu.

Hádam najdôležitejším momentom bola komunikácia s poslancami mestského zastupiteľstva, ktorí ako jediný mali v kompetencii v prvom rade schválenie finančných prostriedkov potrebných na financovanie projektu. V ďalších krokoch taktiež museli hlasovaním nadpolovičnou väčšinou schváliť navrhnuté opatrenia, ktoré takto mohli nahradiť existujúce smernice a vnútorné predpisy riadiace chod samosprávy mesta. Bez potrebnej podpory poslancov mestského zastupiteľstva by projekt ako taký nemohol nadobudnúť podobu konkrétnych opatrení riadiacich procesy a chod samosprávy mesta, jej zamestnancov rovnako ako volených predstaviteľov. Významnú úlohu to zohrala verejná mienka, ktorá je všeobecne unavená z korupčných afér, s ktorými sa vo verejnej správe stretáva pričasto. Výraznou mierou napomohlo práve spojenie s TIS, uznávanou a renovovanou spoločnosťou rovnako ako aj podpora a osobné zainteresovanie americkej ambasády a vtedajšieho veľvyslanca jeho excelencie Vincenta Obsitnika. Transparentnosť sa už pri týchto prvých krokoch ukázala ako účinný nástroj, ktorý vie ovplyvniť rozhodovacie procesy volených zástupcov. Verejnosť totiž hneď od začiatku mala dostatok informácií o pripravovanom projekte a aj tí volení predstavitelia, ktorých presvedčenie priamo neviedlo k podpore projektu si uvedomovali, že svoj nesúhlas s pripravovaným projektom by museli prejaviť transparentne. Takýto verejný nesúhlas by najpravdepodobnejšie priniesol dôsledky pri najbližších voľbách.
V ostatných krokoch sa primátor mesta mohol spoliehať na svoje kompetencie a právomoci, ktoré mu dovoľovali a teda aj zaručovali, že ostatné potrebné súčasti projektu budú zamestnanci samosprávy mesta plniť ako bude potrebné. Jednoducho povedané primátor z pozície svojej funkcie mohol zaručiť plnenie projektu priamymi nariadeniami svojím podriadeným – zamestnancom samosprávy mesta.

Pre úplnosť musíme ešte dodať, že niektoré z navrhovaných opatrení zaručujúcich transparentnosť pri rozhodovacích procesoch narazili na prekážky vyplývajúce z platnej legislatívy. Konkrétne sa jednalo hlavne o zverejňovanie osobných údajov zamestnancov a volených predstaviteľov samosprávy mesta, ich rodinných príslušníkov a osobné údaje všetkých kandidátov na pracovné pozície v samospráve mesta. Zverejňovanie osobných údajov v rozsahu ako boli prvotne navrhované v opatreniach vyžadujú podľa platnej legislatívy súhlas dotknutých osôb. Najlepšie vzniknutú situáciu vystihuje príklad, kedy by samospráva mesta mala pri výberovom konaní na obsadzovanie voľných pracovných pozícií povinnosť identifikovať a teda zverejniť osobné údaje všetkých uchádzačov. Podľa platnej legislatívy by toto bolo možné len so súhlasom dotknutej osoby. Očakávanie súhlasu k takýmto krokom by v prípade neúspešných kandidátov bolo naivné.