Pri nakladaní s verejnými financiami a majetkom sa právom stretávame s otázkou či sú využívané efektívne a do akej miery existujúce pravidlá dávajú priestor aj iným vplyvom, ktoré najlepšie vystihuje pojem, ktorý má preklad hádam v každom jazyku - korupcia. Samosprávy a iné inštitúcie, ktoré sú financované z verejných zdrojov nemajú v právomoci len rozhodovanie o verejných zdrojoch ale aj o obsadzovaní pracovných miest, či prenájme alebo odpredaji verejného majetku, ktorý majú v správe.
Aj keď legislatíva väčšiny krajín pre takéto prípady určuje minimálne pravidlá ako ľudia v týchto organizáciách musia postupovať pri rozhodovaní, väčšinou sa tak deje neverejne, za zatvorenými dverami. To sú priam ideálne podmienky, aby sa nerozhodovalo len na základe pravidiel, ktoré určuje príslušná legislatíva. Sú to ideálne podmienky, aby priestor nepokrytý legislatívou, teda verejne známymi pravidlami pokryli tie, o ktorých sa verejne nehovorí. Aby popri verejnom záujme dostal priestor aj zištný záujem jednotlivcov, či skupiny ľudí.
Popri prípadoch, kedy skutočne došlo k porušeniu zákona sa v médiách až pričasto stretávame s príbehmi o rozhodnutiach, pri ktorých zákon porušený nebol, ale je jasné, že na prvom mieste nebol verejný záujem. Verejné financie a majetok, ktorých zdrojom sú často dane, poplatky, či nenávratné finančné príspevky a grantové fondy sú tak využívané neefektívne. Verejné zdroje a majetok namiesto toho, aby v maximálnej miere boli využité pre verejný záujem, plnia túto úlohu len čiastočne.
Vyjadrenie finančných strát, ktoré vplyvom korupcie vo verejnom sektore vznikajú v konkrétnych číslach sa zatiaľ nepodarilo. Stretávame sa len s odhadmi a dohadmi o tom koľko percent z verejných zdrojov sa vďaka korupčnému správaniu stráca, poprípade ako by tieto prostriedky pomohli školám, seniorom či sociálne slabým skupinám. Problém korupcie trápi každú spoločnosť o čom svedčia aj projekty, ktoré sa s ňou snažia vysporiadať od lokálnej až po medzinárodnú úroveň. Môžeme spomenúť dohovor OSN o boji proti korupcii, dohovor OECD v boji proti úplatkom, či monitorovací mechanizmus Rady Európy pod názvom GRECO.
Vrcholoví predstavitelia samosprávy mesta Martin v Slovenskej republike sa rozhodli bojovať s korupciou unikátnym spôsobom. V spolupráci s lokálnou pobočkou medzinárodne uznávanej organizácie Transparency international vytvorili a spustili projekt z názvom “transparentné mesto“. Jeho cieľom je zúženie priestoru pre korupciu stransparentnením všetkých procesov, krokov a rozhodnutí samosprávy mesta. Deje sa tak pomocou nástrojov, ktoré dáva samospráva do rúk svojím občanom, ktorých tak nabáda k tomu, aby sa o to čo sa na mestskom úrade deje aktívne zaujímali a aby priamo plnili funkciu akéhosi kontrolóra.
V demokratickej spoločnosti verejnosť o veciach verejných rozhoduje pomocou volieb, v ktorých vkladá dôveru do rúk tým, ktorí v ich mene až do najbližších volieb nesú zodpovednosť za rozhodnutia a kroky samospráv a verejného sektoru. V meste Martin sa rozhodli, že pod verejným dohľadom budú neustále. Všetky mestské zmluvy, faktúry, prijímanie zamestnancov, odpredaj a prenájom majetku mesta, grantové programy, prideľovanie sociálnych mestských bytov a miest v mestských sociálnych zariadeniach budú verejne dostupné všetkým 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Už pár mesiacov po zavedení sa projekt stretáva s úspechom na celoštátnej úrovni. Jeho súčasťou sú aj elektronické aukcie, ktoré mesačne šetria takmer tretinu mestského rozpočtu.