titulna > VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE - história > okolité osady

okolité osady

Zrúcaniny hradu SklabiňaHradný obvod Sklabiňa
Osady dolného Turca okolo územia dnešného Martina sú písomne doložené v 40. až 70. rokoch 13. storočia, i teď na základe archeologických výskumov je osídlenie staršie. Priestor bol v tomto období už dostatočne osídlený. Neskôr patril pod právomoc sklabinských kastelánov, ktorým patrilo územie až za rieku Turiec po Trebostovo a územie zaniknutej osady Bambusky (Ambosfalva) na ľavom brehu rieky Turiec. Obyvatelia tohto hradného obvodu sa v listinách uvádzajú ako "populi Zklabonya" alebo "Sclabonia".

Z pramenných dokumentov je z roku 1245 známe územie kráľovského rybára Uzdu, ktoré leží severne od martinského sídelného priestoru. Panovník Belo IV. toho roku oslobodil kráľovského rybára Uzdu od vykonávania tejto služby a udelil mu donáciu na zem Hosti (terra Vendegy-Hosti"), ktorá ležala v susedstve jeho dedičnej zeme v Záturčí. Uzda pochádzal zo Záturčia a na neho sa viaže pôvod rodiny Zátureckých. Zem Hosti obýval Uzdov syn Drahomil a jeho potomci, ktorí toto územie držali počas celého stredoveku. Na tomto území sa roku 1357 spomína osada Vendegh sive Hosti a jej zemania. Z názvu možno usudzovať, že sa tu v tomto období nachádzal hostinec, ktorý bol postavený pri hlavnej ceste prechádzajúcej dolným
Turcom. Roku 1359 žilo v osade deväť zemanov. Na území kráľovského rybára Uzdu sa pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia usadili nejakí hostia - cudzí ľudia, možno českého pôvodu. Títo hostia sa neskor odsťahovali. Mohli sa usadiť v existujúcej osade pri Kostole sv.
Martina a posilniť ju. Toto územie okolité slovenské obyvateľstvo nazvalo Hostie.

Záturčie

Záturčie patrí medzi najstaršie osady dolného Turca. Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1245, keď sa pri darovaní Hostie spomínajú dedičné zeme na ľavom brehu rieky Turiec. Túto zem Uzdovci užívali už "odpradávna". Keď panovník Belo IV roku 1255 usporiadal majetkovoprávne pomery v Turci, medzi synov jobagiónov zarátal aj štyroch Uzdových synov - Mečku, Strmeňa, Mariina a Drahomila, ktorí k nemu prišli so žiadosťou, aby im daroval zem, "na ktorej odpradávna sedia". Panovník ich za určitú sumu peňazí a služby (účasť na rybačkách a poľovačkách) obdaroval dedičným právom. lšlo o územie Záturčia - všetko s výmerou pod osem popluží (poplužie = 52 ha). Roku 1263 títo štyria synovia Uzdu prišli opäť za Belom IV: a vyhlásili, že ako hostia z vlastnej vôle plnili voči panovníkovi rybárske a poľovnícke povinnosti a nechcú, aby k nim boli nútení. Zároveň požiadali, aby im slobody synov jobagiónov z roku 1255 potvrdil. Panovník im tieto slobody potvrdil s podmienkou, že jeden z nich sa v prípade
potreby zúčastní na vojenskej výprave kráľa.

Vrútky

Pri metácii Záturčia roku 1255 sa spomína stará osada Vrútky, ktorá mala na juhu spoločné chotárne hranice s majetkom Uzdových synov. Najstaršia donačná listina na Vrútky sa nezachovala, preto nie je známy ani rok jej vydania. Pravdepodobne ešte pred rokom 1270 daroval Belo IV. Vrútky Starkovi, Pavlovi a Mikulášovi a ich príbuzným. Darovaciu listinu museli odovzdať  magistrovi Petrovi, synovi Miku (bývalého zvolenského župana), aby ich prepustil zo zajatia. Až roku 1284 predstúpili títo majitelia spolu so svojimi príbuznými pred panovníka Ladislava IV. a žalovali Petra, že im obsadil územie Vrútok, vyplienil ho a ich zajal. Panovník roku 1285 vrátil Vrútky pôvodným majiteľom.

Sučany

Na východ od Vrútok sa roku 1267 spomínajú Sučany, ktoré boli dedinou patriacou do kráľovského majetku. Vtedy ich kráľ Belo IV. vymenil za Vrbicu v Liptove s bývalým zvolenským županom Mikom, synom Detricha. O Mikovi ako o majitelovi Sučian je zmienka z roku 1284.

Priekopa

Stará osada Priekopa je listinne doložená roku 1271 v súvislosti s rúbaním lesa, ktorý sa nachádzal medzi osadami Modly, Priekopa a Vrútky. Na jej významné postavenie poukazuje fakt, že sa roku 1364 spomína osada Priekopa ako orientačný bod na ceste z Vratislavy do Košíc pri jej vstupe od Strečna do Turca. 

Modly

Južne od Záturčia na pravom brehu Turca sa na kráľovskom majetku nachádzala osada Modly. Jej názov pochádza z rovnomenného staroslovanského slova, ktoré poukazuje na pohanské kultové miesto - obetisko. Niekedy v 11. či 12. storočí vznikla dedina pri sútoku Mlynského
a Pivovarského potoka do Turca. Písomne je prvýkrát doložená roku 1255 ako "villa Modly".
Údolie ležiace na východ od dnešného Martina v úrodnej nive na sútoku potokov Jordán a Hradečnica patrí takisto medzi najstaršie obývané územia dolného Turca. Prvá donácia na územie Jordánu pochádza z roku 1242, keď panovník Belo IV. daroval štyri poplužia zeme Mikulovi a Dražkovi, synom Dvora. Panovník vykrojil túto zem zo západnej čiastky z majetku kráľovských populov dediny Sklabiňa, ktorá bola oddelená a vtedy už obývaná.

Jordán a Tomčany

Južne od potoka Hradečnica, ktorý tvoril hranicu chotára Sklabine, a severozápadne od dnešných Dražkoviec sa rozprestieral rozsiahly chotár dediny Jordán. Názov osady nasvedčuje, že jej predchádzajúci majiteľ  mohol byť akýsi Jordán" ktorý toto územie mohol pravdepodobne dostať od panovníka Ondreja II. Tento majetok sa azda "odúmrťou" už pred rokom 1249 mohol dostať do kráľovského majetku. Belo IV. roku 1249 vyčlenil z osady Jordán tri poplužia a daroval ich synom jobagiónov Tomášovi, Matejovi a Beňovi, ktorí osídľovali územie dnešných Tomčian. Na území Jordánu panovník Belo IV. udelil ďalšie donácie jobagiónom, ktorí roku 1255 osídlili územie Dolného Jasena, obidva Kalníky, pôvodne "villa Obusk".
Ivanka Lysý roku 1262 dostal donáciu na Ivanku (Erdeufeld).

Jahodníky

Na území na juh od Martina sa roku 1258 spomínajú Jahodníky, ktoré boli filiálnou obcou Bystričky a spomínajú sa ako" villa Bistricha", sused Dražkoviec na západe. Chotár Bystričky siahal i na pravý breh rieky Turca, kde sa usadila časť obyvateľstva. Táto filiálna osada Bystričky niesla zmenšený názov materskej obce - Minor Bistricha alebo Kusbysterce. Od dnešných Jahodníkov na západ na ľavom brehu Turca sa nachádzala osada Ambus, ktorá patrila do kráľovského majetku v Turci. Osada neskôr splynula s územím Martina a spomínala sa v martinskom chotári s názvom Bambusky (v 18. storočí). Roku 1324 osadu daroval panovník Karol Róbert Dominikovmu synovi Karolovi.

Použité informácie: Martin - z dejín mesta, vydalo Vydavateľstvo Neografie, Škultétyho 1 - Martin pre MsÚ v Martine, rok 2000.