titulna > VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE - história > historické osobnosti

historické osobnosti


Anton Augustín Baník

Anton Augustín BANÍK

(26.2.1900 Valaská – 29.12.1978 Martin)
Kultúrny historik, filológ, redaktor, knihovník, archivár

Od r. 1932 pôsobil v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Od roku 1938 pracoval v MS – bol knihovníkom, správcom Slov. nár. knižnice a vedúcim Literárneho archívu. Bol spoluautorom návrhu na úpravu pravidiel slovenského spisovného jazyka. Zaslúžil sa o vybudovanie Slov národnej knižnice a Literárneho archívu MS, navrátenie zbierok MS z Budapešti. Bohatú knižnicu (asi 100 tis. zväzkov) daroval MS.
Július Barč - Ivan

Július Barč-IVAN

(1.6.1909 Krompachy – 25.12.1953 Martin)
Ev. kňaz, dramatik, prozaik, publicista, redaktor

Najprv pôsobil ako farár v Užhorode a Pozdišovciach, od r. 1942 pracoval v knižnici MS. Napísal 12 divadelných hier, z nich 10 vyšlo tlačou. Najznámejšia je Matka. Písal aj novely (Pohádka, Predposledný život) a román. Aktívny účastník SNP, šéfredaktor povstaleckých Národných novín. V r. 1943 – 1951 podpredseda Slovenského spevokolu. 
Miloš Alexander Bazovský

Miloš Alexander BAZOVSKÝ

(11.1.1899 Turany n. Váhom – 15.12.1968 Trenčín)
Maliar, grafik, nár. umelec

Najvýznamnejšia maliarska osobnosť svojej generácie. Umelecké školy absolvoval v Budapešti a Prahe. Najproduktívnejšie obdobie (1931 –1957) prežil v Martine. Pod vplyvom M. Benku sa umelecky vyhraňoval k novej interpretácii rázovitej slovenskej prírody a života vidieckych ľudí. Rok 1957 odišiel do Čemíc a neskôr do Trenčína. 
Martin Benka

Martin BENKA

(21.9.1888 Kostolište – 28.6.1971 Martin)
Maliar, grafik, ilustrátor, nár. umelec

Vo Viedni navštevoval súkromnú maliarsku školu, v Prahe krajinársku školu A. Kalvodu. Od r. 1939 žil v Martine. Bol zakladateľom moderného slov. výtvarného prejavu v maľbe a kresbe. V krajinárskych kompozíciách monumentalizoval slovenskú prírodu. Ľud zobrazil v cykle symbolicko-národopisných postáv Strážcovia a ochrankyne Slovenska. Venoval sa aj grafickej a ilustračnej tvorbe, literárnej biografii a hudbe. V r. 1972 vzniklo v Martine Múzeum M. Benku. 
Blažej Bulla

Blažej BULLA

(19.5.1852 Ústie nad Priehradou – 1.11.1919 Martin)
Architekt, hudobný skladateľ a dirigent a dramatik

Na vysokoškolských štúdiách v Prahe pracoval v Spolku Detvan. Pôsobil v Martine – čerpal z ľudovej architektúry, na Výstave slovenských výšiviek v Martine (1887) postavil tzv. Slovenskú bránu. Projektoval a postavil Národný dom (1888). Skladal piesne a pochody, dirigoval Slovenský spevokol, pre jeho divadelnú zložku dramatizoval slovenské povesti i Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu. 
Jozef Cíger Hronský

Jozef Cíger HRONSKÝ

(23.2.1896 Zvolen – 13.7.1960 Lujan, Argentína, pochovaný na Národnom cintoríne)
Spisovateľ, učiteľ, maliar, tajomník a správca MS

Vzdelaním učiteľ, od r. 1927 pôsobil v Martine – najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 správca MS. Zaslúžil sa o založenie Neografie. V r. 1945 odišiel do zahraničia. Svojou rozsiahlou literárnou tvorbou významne ovplyvnil vývin slovenskej prózy (romány Jozef Mak, Andreas Búr Majster, Svet na trasovisku). Napísal úspešné knižky pre mládež (historické povesti a rozprávky o zvieratách). V zahraničí maľoval a pracoval v krajanských kultúrnych Spolkoch, v r. 1959 založil Zahraničnú Maticu slovenskú.
Matúš Dula

Matúš DULA

(28.6. 1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok, pochovaný na Národnom cintoríne)
Advokát, politik, publicista

Právo vyštudoval vo Viedni a Budapešti. Od r. 1867 pôsobil ako advokát v Martine. Založil viacero študentských i hospodárskych spolkov (Kníhkupecko – nakladateľský spolok, Tatrabanka, Mart. sporiteľňa, celulózka, elektráreň a i.). Bol podpredsedom a predsedom Slov. nár. strany i predsedom SNR, ktorá 30.10.1918 prijala Deklaráciu slovenského národa o vstupe do spoločného štátu Slovákov s Čechmi. V ČSR bol poslancom a senátorom. 
Mikuláš Štefan Ferienčík

Mikuláš Štefan FERIENČÍK

(1.8.1825 Zvolen – 3.3.1881 Martin)
Novinár, spisovateľ

Filozofiu a teológiu študoval v Levoči, právo v Prešove. Bol úradníkom na viacerých miestach, od r. 1870 pôsobil v Martine. Písal básne, romantické poviedky, ľudovýchovnú prózu i drámu. Redigoval viacero novín a časopisov – Pešťbudínske vedomosti, Nár. noviny, Nár. hlásnik, literárny časopis Orol. Aktívny účastník národných podujatí, MS a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 
Ján Francisci Rimavský

Ján Francisci RIMAVSKÝ

(1.6.1822 Hnúšťa – 7.3.1905 Martin)
Politik, spisovateľ, redaktor, zakladateľ a funkcionár MS

Vedúca osobnosť slovenského kultúrneho a politického života. Bol organizátorom a predsedom študentských spolkov, spoluautorom mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848), predsedom Memorandového zhromaždenia v Martine (1861), Prípravného výboru MS, dlhoročným predsedom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, zanieteným obhajcom slovenských národnostných práv. 
Vladimír Galanda

Vladimír GALANDA

(11.2.1914 Stará Pazova, Juhoslávia – 3.2.1994 Martin)
Lekár, univerzitný profesor, športovec

Medicínu vyštudoval v Prahe. Od r. 1938 pôsobil v Martine (okrem rokov 1941 – 1945, keď bol na Detskej klinike v Bratislave). Bol primárom v martinskej nemocnici, venoval sa výskumu vírusových infekcií dojčenského veku a problémom vedľajších účinkov liekov. Aktívny športovec (skok do výšky a trojskok), v r. 1937 utvoril československý rekord v skoku do výšky a bol druhý na svetových vysokoškolských hrách v Paríži. V r. 1940 – 1943 majster Slovenska. 
Jozef Gašparík Leštinský

Jozef Gašparík LEŠTINSKÝ

(10.2.1861 Leštiny – 4.6.1931 Martin)
Kníhkupec, vydavateľ, spisovateľ

Vyučil sa za tlačiara. V r. 1878 pôsobil v Martine, najskôr v Kníhtlačiarskom spolku, r. 1895 si založil kníhkupectvo a r. 1897 malú tlačiareň. Vydal vyše 140 titulov kníh. Písal verše a ľudovýchovnú prózu. 
Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor TAJOVSKÝ

(18.10.1874 Tajov – 20.5.1940 Bratislava)
Spisovateľ, prozaik a dramatik, redaktor, úradník

Pôvodne bol učiteľom, neskôr bankovým úradníkom. V rokoch 1901 – 1920 striedavo pôsobil v Martine ako úradník v Tatrabanke, redaktor Ľudových novín a Nár. hlásnika i tajomník Slov. nár. strany. V roku 1920 odišiel do Bratislavy. Patril medzi vedúcich predstaviteľov slovenského literárneho realizmu, utváral slovenskú realistickú drámu.
Andrej Halaša

Andrej HALAŠA

(17.9.1852 Záskalie na Orave – 4.4.1913 Martin)
Právnik, prekladateľ, redaktor a zberateľ ľudových piesní

V Martine žil a pôsobil od r. 1874. Organizoval kultúrny život – zaslúžil sa o postavenie Národného domu, 1. budovy múzea, usporadúvanie augustových kultúrnych slávností. Bol pokladníkom Slov. nár. strany i MS a najaktívnejším členom Slovenského spevokolu. Prekladal divadelné hry z mnohých jazykov, redigoval 2 divadelné edície, vydával 2 časopisy a zozbieral vyše 10 tis. textov slovenských ľudových piesní.
Pavol Halaša

Pavol HALAŠA

(4.4.1885 Martin – 15.10.1969 Martin)
Lekár, redaktor časopisov, bibliograf

Počas štúdia medicíny v Budapešti pracoval v redakciách Slovenského denníka a Slovenského týždenníka. Od r. 1920 bol v Martine zubným lekárom a zároveň redaktorom humoristicko-satirického časopisu Kocúr. V Národnej knižnici MS vytvoril viacero bibliografií. Napísal Sprievodcu po Národnom cintoríne a v rukopise zanechal Spomienky na detstvo a starý Martin.
František Hečko

František HEČKO

(10.6.1905 Suchá nad Parnou – 1.3.1960 Martin)
Spisovateľ, redaktor, organizačný pracovník

Získal hospodárske vzdelanie, najdlhšie pôsobil v Ústrednom družstve v Bratislave, kde redigoval viacero hospodárskych časopisov. Od r. 1946 pracoval v Martine, v MS bol ľudovýchovným referentom ( redigoval Matičné čítanie, Matičný kalendár, Ľudovýchovnú knižnicu a i.). Literárnu tvorbu začal veršami, presadil sa v románoch (Červené víno, Drevená dedina). 
Naďa Hejná

Naďa HEJNÁ

(6.10.1906 Martin – 7.2.1994 Martin)
Herečka

Vyštudovala Obchodnú akadémiu, pracovala najprv ako úradníčka, od r. 1944 členka Divadla SNP v Martine. Do r. 1944 bola ochotníckou herečkou v Slovenskom spevokole v Martine, kde vytvorila 144 postáv. Je spoluzakladateľkou Slovenského komorného divadla. Počas SNP účinkovala v Slobodnom slovenskom vysielači v B. Bystrici. Stvárnila mnoho postáv žien, matiek (napr. v Čapkovej i Barčovej rovnomennej hre). Účinkovala aj vo filmoch (Katka, Pole neorané, Markéta Lazarová a i.). 
Svetozár Hurban Vajanský

Svetozár Hurban VAJANSKÝ

(16.1.1847 Hlboké – 17.8.1916 Martin)
Spisovateľ, literárny vedec, redaktor, publicista, politik, organizátor a ideológ slov. nár. hnutia.

Vzdelaním právnik, od r. 1878 pôsobil v Martine. Bol najvýraznejšou literárnou, umeleckou i politickou osobnosťou posledných desaťročí 19. storočia. Bol redaktorom, šéfredaktorom a vydavateľom Národných novín, Orla a Slovenských pohľadov. Tvoril modernú slovenskú poéziu (Piesne, Zpod jarma, Vilín, Verše), napísal viacero krátkych próz, noviel i románov (Letiace tiene, Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín). Literárnymi kritikami ovplyvňoval celú slovenskú literatúru a kultúrnu politiku. Za svoje príspevky bol viackrát súdený a väznený. 
Zora Jesenská

Zora JESENSKÁ

(3.5.1909 Martin – 21.12.1972 Bratislava, pochovaná na Národnom cintoríne)
Prekladateľka, spisovateľka, redaktorka, činovníčka Živeny

Po absolvovaní Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave pôsobila v Martine ako súkromná učiteľka klavíra, redaktorka časopisu Živena, pracovníčka MS. Od r. 1956 pracovala v Bratislave. Vynikla v umeleckom preklade ruskej, francúzskej, anglickej, bulharskej a nemeckej literatúry – získala ceny za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. 
Janko Jesenský

Janko JESENSKÝ

(30.12.1874 Martin – 27.12.1945 Bratislava, pochovaný na Národnom cintoríne)
Právnik, spisovateľ, štátny úradník, predseda Spolku slovenských spisovateľov

Takmer celý život pôsobil mimo Martina. Bol županom v Rimavskej Sobote, Nitre, radcom a krajinským viceprezidentom v Bratislave. Písal básne v ktorých často reagoval na na spoločenskú situáciu ( Zo zajatia, Po búrkach, Čierne dni). Jeho najrozsiahlejším dielom je román Demokrati. 
Ján Kadavý

Ján KADAVÝ

(7.4.1810 Jestřebí, Česko – 11.8.1883 Martin)
Učiteľ, publicista, vydavateľ, zberateľ a hudobník 

Pôvodom Čech, pôsobil na slovenských školách. Od roku 1870 žil v Martine, pracoval v sporiteľni a učil na slovenskom ev. gymnáziu. Písal príležitostné a vlastenecké básne. Vlastným nákladom vydal viaceré diela štúrovcov ( aj Sládkovičovu Marínu). Zostavil prvú slovenskú čítanku (1845). Vydával knihy a kalendáre, tvoril literatúru pre deti. Zbieral slovenské ľudové piesne a harmonizoval ich pre zborové spevy. Po smrti mu vyšla zbierka Slovenské spevy.
 
Ján Kalinčiak

Ján KALINČIAK

(10.8.1822 Martin-Záturčie – 16.6.1871 Martin)
Štúrovský spisovateľ – básnik, prozaik a literárny kritik

Pôsobil ako gymnaziálny profesor v Modre a Tešíne. Začal písať básne ale stal sa najvýznamnejším štúrovským prozaikom. V romantických historických povestiach zobrazil slovenské dejiny od 9. storočia až po jeho časy. Do Martina sa vrátil r. 1869. Redigoval tu literárny mesačník Orol, napísal rozsiahlu povesť Orava a pripravil do tlače prvé zväzky súborného vydania svojich prác. Udelili mu čestné občianstvo Martina. 
Andrej Kmeť

Andrej KMEŤ

(19.11.1841 Bzenica – 26.2.1908 Martin)
Botanik, archeológ, etnograf, organizátor ved. života, r.k. kňaz

Na pôsobiskách v Krnišove a Prenčove sa venoval vlastivednej práci (Veleba Sitna). Ako amatér sa systematicky zaoberal archeológiou, v Beši vykopal kostru mamuta a venoval ju SNM. Zaujímal sa aj o etnografiu a folkloristiku. Navrhol založiť slovenskú učenú spoločnosť; namiesto nej vznikla MS, ktorej sa stal predsedom. Zaslúžil sa v nej o rozvíjanie vedy, zberateľskej práce, vydávanie časopisu a zborníka. Od r. 1906 žil v Martine. Podľa neho je pomenované Turčianske múzeum A. Kmeťa. 
Štefan Krčméry

Štefan KRČMÉRY

(26.12.1892 Mošovce – 17.2.1955 Pezinok, pochovaný na Nár. cintoríne)
Básnik, prozaik, literárny historik a prekladateľ, tajomník MS

Vyštudoval za ev. farára, v pastorácii pôsobil len 3 roky. Od r. 1918 žil v Martine, najskôr bol redaktorom Národných novín, r. 1919 sa stal tajomníkom obnovenej MS. Redigoval viacero časopisov – Slovenské pohľady i Knižnicu Slov. pohľadov, Slovenský ochotník, Naše divadlo, Včielka a i.. Zakladal miestne odbory MS, organizoval Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, ved. odbory MS. Písal básne, prózu, drámu a synteticky spracoval dejiny slovenskej literatúry. Prekladal z viacerých jazykov.
 
Karol Kuzmány

Karol KUZMÁNY

(16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice, pochovaný na Nár. cintoríne)
Spisovateľ, prekladateľ, organizátor literárneho života, cirkevný hodnostár

Od r. 1863 bol ev. farárom v Martine. Zvolili ho za prvého podpredsedu MS, v ktorej spolu s predsedom Š. Moysesom utvorili moyzesovsko-kuzmányovskú tradíciu spolupráce katolíkov s evanjelikmi. Bol stúpencom slovenského preromantizmu, písal klasicistické básne. Zaslúžil sa o vydávanie časopisu Hronka. Významnejšie sú báseň Běla a filozofický román Ladislav. Preslávila ho hymnická pieseň Kto za pravdu horí. 
Elena Maróthy - Šoltésová

Elena Maróthy-ŠOLTÉSOVÁ

(6.1.1855 Krupina – 11.2.1939 Martin)
Spisovateľka, redaktorka, osvetová pracovníčka

Od r. 1875 pôsobila v Martine. Organizovala ženské hnutie na Slovensku; 47 rokov bola poprednou predstaviteľkou Živeny. Založila a redigovala ženské časopisy. Písala romány a autobiografickú prózu (Moje deti, Sedemdesiat rokov života) i literárno-kritické práce. 
Ján Marták

Ján MARTÁK

(10.8.1903 Dolné Srnie – 24.10.1982 Bratislava)
Literárny historik, redaktor, správca MS

Vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave, od r. 1933 pracoval v MS. Bol referentom Literárnohistorického odboru, tajomníkom MS, v r. 1945 – 1958 a 1968 – 1972 jej správcom. Organizoval slovenskú kultúru, viedol Ústredie slov. ochotníckych divadiel, Slovenské komorné divadlo v Martine, bol predsedom slovenskej knižničnej rady, redaktorom mnohých zborníkov a časopisov MS. V literárnej histórii sa venoval levočským štúrovcom a ochotníckemu divadlu. Prekladal divadelné hry a libretá opier. Od r. 1972 žil v Bratislave.
 
Pavol Mudroň

Pavol MUDROŇ

(9.12.1835 Čabraďský Vrbovok – 9.3.1914 Těšín, pochovaný na Nár. cintoríne)
Právnik, politik, vodca národného hnutia

Od r. 1859 pôsobil v Martine ako advokát. Bol zapisovateľom na memorandovom zhromaždení, zakladajúcim členom a tajomníkom MS, organizátorom a hercom ochotníckeho divadla, predsedom Slovenského spevokolu, vydavateľom Národných novín a Slovenských pohľadov. Pôsobil vo vedení martinskej Sporiteľne a Tatrabanky, inicioval založenia Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. Od r. 1877 stál na čele Slov. nár. strany. Organizoval kongres nemaďarských národov v Uhorsku ( Budapešť 1895). Prispieval do časopisov a napísal svoj Životopis.
 
Viliam Paulíny - Tóth

Viliam Paulíny-TÓTH

(3.6.1826 Senica – 6.5. 1877 Martin, pochovaný na Nár. cintoríne)
Spisovateľ, novinár, redaktor, pol. a kult. činiteľ

Vzdelaním pedagóg, pôsobil ako štátny úradník a novinár. Napísal veľa štúrovských básní (Jánošík s milou, Ľudská komédia), politické spisy, redigoval časopisy Černokňažník, Orol, letopis MS.Od r. 1866 pôsobil v Martine, zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj. Bol podpredsedom MS, správcom patronátu ev. gymnázia, činovníkom v Živene, Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku i v Sporiteľni, poslancom na uhorskom sneme a čestným občanom Martina. Gymnázium v Martine nesie jeho meno.
 
Ján Petrikovich

Ján PETRIKOVICH

(14.3.1846 Radvaň – 22.5.1914 Martin)
Lekár, múzejník, vlastivedný pracovník

Medicínu vyštudoval vo Viedni. Po celý život pôsobil v Martine ako lekár. Podieľal sa na vzniku MSS – bol jej podpredsedom i kustódom zbierok, organizoval výstavbu 1. budovy múzea. Bol znalcom turčianskej flóry, robil archeologické výskumy (našiel keltské mince a hlinené peniažky), venoval sa aj ľudovému staviteľstvu. Písal odborné lekárske práce i príspevky z múzejných disciplín. Z príkazu vrchnosti sa musel vzdať funkcie podpredsedu MSS.  
Ambro Pietor

Ambro PIETOR

(15.10.1843 Bobrovec – 3.12.1906 Martin)
Novinár, redaktor, nár.-kult. pracovník

Právo vyštudoval v Pešti, Viedni a Prahe. Krátko bol redaktorom pražských Národných listov, potom redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Od r. 1870 pôsobil v Martine ako redaktor Národných novín, v r. 1881 – 1906 vydával a redigoval časopis Národný hlásnik. Za novinársku činnosť ho prenasledovali i väznili. Bol aktívnym obrancom slovenských nár. práv, činovníkom kultúrnych spolkov (Živena, MS, Spolok Sv. Vojtecha, Turč. kasíno, Tatrabanka a i. ).
 

Foto
nie je
k dispozícii

Ondrej PLACHÝ

(18.1.1755 Zemiansky Vrbovok – 7.10.1810 Nové Mesto nad Váhom)
Evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, redaktor, vydavateľ

Po vyštudovaní teológie pôsobil na viacerých miestach, v r. 1782 – 1804 v Martine ako seniorálny notár a turč. senior. Písal a vydával piesne, agendy, kancionále, funebrály a postily. V r. 1785 – 1786 vydával a redigoval Staré noviny literního umění, ktoré patria medzi prvé slovenské noviny (vychádzali v B. Bystrici). Spoluzakladal spoločnosť Erudita societas Slavica. V r. 1804 odišiel z Martina do Nového Mesta n. Váhom.
 
Karol Plicka

Karol PLICKA

(14.10.1894 Viedeň – 6.5.1987 Praha, pochovaný na Nár. cintoríne)
Hudobný folklorista, zberateľ ľud. piesní, fotograf, kameraman, filmový režisér

V r. 1923 – 1938 pôsobil v MS. Zozbieral slovenské ľudové piesne (asi 25 tis. melódií), zakladal dedinské folklórne skupiny, zaslúžil sa o scénickú prezentáciu folklóru (Nár. hry v Martine r. 1926), vytvoril množstvo rázovitých fotografií Slovenska, jeho prírody a ľudu. V MS vytvoril prvé slovenské filmy (Za slovenským ľudom, Po horách, po dolách, celovečerný zvukový film Zem spieva). V roku 1939 odišiel z Martina do Prahy a Bratislavy. V Blatnici je Múzeum K. Plicku.
 

Foto
nie je
k dispozícii

RÉVAIOVCI (Réva, Révay)

Starý uhorský šľachtický rod, známy od 13. stor. Meno dostali podľa mesta Reva v Sriemskej stolici. Od 16. stor. majitelia hradov Sklabiňa a Blatnica, od r. 1532 dediční župani Turčianskej stolice. Viacerí členovia rodu pôsobili v Turci i v Martine.
 
František Révai

František RÉVAI

(1489 – 1.11.1553 Bratislava, pochovaný v Martine)
Feudálny zemepán, krajinský hodnostár

Bol tajomníkom palatína, prísediacim kráľovskej tabule, po r. 1526 kapitánom hradu Sklabiňa, od r. 1532 županom Turčianskej stolice, r. 1538 získal hradné panstvo Blatnica. Získal majetky v mnohých stoliciach. V r. 1542 sa stal uhorským palatínom. Jeden z priekopníkov reformácie na Slovensku, písal si s M. Lutherom, chránil protestantov. Splynul so slovenským prostredím, hovoril i písal po slovensky. V rukopise zanechal denník.
 

Foto
nie je
k dispozícii

Peter RÉVAI

(2.2.1568 Sklabiňa – 4.6.1622 Trenčín, pochovaný na Národnom cintoríne)
Historik, župan, strážca uhorskej koruny

Vyštudoval na univerzite v Strassbourgu, r. 1598 sa stal dedičným županom Turčianskej stolice. Bol významným politikom, štátnikom, chránil protestantov. Literárne pracoval od svojich štúdií. Napísal rozpravu o uhorskej korune. V Dejinách Uhorska obhajoval autochtónnosť Slovanov. Osvojil si slovenský jazyk – s úradníkmi na svojich panstvách korešpondoval v slovenčine.
 
František Víťazoslav Sasinek

František Víťazoslav SASINEK

(11.12.1830 Skalica – 17.11.1914 Graz)
Historik, katolícky kňaz, profesor, tajomník MS

Od r. 1865 bol opatrovníkom zbierok MS v Banskej Bystrici, od 1869 v Martine tajomníkom MS. Po jej zatvorení (1875) odišiel z Martina. Napísal okolo 2500 štúdii a článkov, z toho asi 250 venovaných historickej problematike. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov. Redigoval Letopis MS.
 
Pavol Socháň

Pavol SOCHÁŇ

(6.6.1862 Vrbica – 26.1.1941 Bratislava, pochovaný je na Nár. cintoríne)
Etnograf, fotograf, publicista a spisovateľ

Vyštudoval v Prahe a Mníchove maliarstvo. Do r.1891 pracoval ako fotograf v Prahe, potom prešiel na Slovensko a v r. 1893 – 1912 pôsobil v Martine, kde mal fotografický ateliér. Zbieral etnografické predmety, venoval sa národopisnej fotografii a dramatickej spisbe. Bol aktívnym členom a organizátorom Slovenského spevokolu v Martine, tajomníkom MS. Po odchode z Martina pôsobil krátko v Prahe, potom v USA, od r. 1922 organizoval Ústredie slovenských ochotníckych divadiel pri MS.
 
Jozef Škultéty

Jozef ŠKULTÉTY

(25.11.1853 Potok – 19.1. 1948 Martin)
Prozaik, historik, literárny kritik, jazykovedec, publicista

Vzdelaním učiteľ, od r. 1879 pôsobil v Martine. 38 rokov redigoval Národné noviny, 26 rokov Slovenské pohľady. Stal sa doživotným správcom MS – 23 rokov ju aktívne viedol. V r. 1921 – 1924 prednášal na FF UK v Bratislave. Vytvoril rozsiahle dielo – len výber z neho tvorí 7 zväzkov. Obhajoval slovenský národ a jeho svojbytnosť proti maďarizátorom i čechoslovakizmu. Za nár. a polit. činnosť bol 6 krát väznený. Slavianofil, člen a čestný člen viacerých domácich i zahraničných vedeckých spoločností.
 
Fraňo Štefunko

Fraňo ŠTEFUNKO

(4.8.1903 Dudváh-Vlčkovce – 6.4.1974 Martin)
Sochár, výtvarný pedagóg a redaktor

Umeleckopriemyselnú školu absolvoval v Prahe, od r. 1932 pôsobil v Martine. Bol inštruktorom rezbárskeho kurzu Ústavu pre zveľaďovanie činností, konzervátorom SNM, redaktorom výtvarnej rubriky Slovenských pohľadov, od r. 1934 pôsobil ako slobodný umelec. Stal sa zakladateľskou osobnosťou slovenského sochárstva. Stvárnil mnohých národných a kultúrnych dejateľov (J. Kollár, P.O.Hviezdoslav, aktivisti MS a i.). Monumentálne práce venoval slovenskej histórii (1.a 2. svetová vojna, SNP, nár. dejatelia). Tvoril aj literárne.
 
Andrej Švehla

Andrej ŠVEHLA

(4.1.1805 Martin – 5.1.1893 Martin)
Nár.-kult. dejateľ, mešťanosta Martina

Pracoval ako klobučník, zúčastnil sa slov. povstania 1848, 27 rokov bol martinským richtárom. Dal návrh na zvolanie memorandového zhromaždenia do Martina (1861), bol zakladajúcim členom MS a dlhoročným členom jej výboru, zaslúžil sa o výstavbu 1. budovy MS. S jeho menom sa spája veľa kultúrnych martinských iniciatív – Slovenský spevokol, ochotnícke divadlo, slovenské gymnázium, Turčianske kasíno, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, úprava cintorína a i..
 
Milan Thomka - Mitrovský

Milan Thomka-MITROVSKÝ

(1.7.1875 Martin – 30.10.1943 Martin)
Maliar, spisovateľ

Výtvarné vzdelanie získal v Prahe, Mníchove a v Taliansku. V r. 1914 – 1943 pôsobil v Martine, kde sa utvoril klub spisovateľov a literátov “felibrov”. Vytvoril množstvo portrétov spisovateľov a dejateľov, figurálnych kompozícii, zátišia i kópie svetových maliarov. Za novelu Pani Helene získal r. 1930 štátnu cenu. V r. 1923 – 1928 vychádzali jeho Listy bratislavským felibrom.
 
Ivan Thurzo

Ivan THURZO

(28.2.1882 Radvaň – 1.9.1964 Martin)
Národohospodár, redaktor, publicista

Získal obchodné vzdelanie, bol úradníkom vo viacerých peňažných ústavoch. Vydal monografiu o sporiteľníctve. Podal návrh na stavbu reprezentačnej budovy Sporiteľne v Martine. Napísal rozsiahle pamäti, z ktorých posmrtne vyšli 2 výbery. Bol signatárom Mart. Deklarácie 1918 a vedúcim kancelárie SNR.
 
Ľudmila Thurzová

Ľudmila THURZOVÁ

(21.2.1881 Martin – 3.1.1971 Martin)
Ľud. liečiteľka, bylinkárka

Samoštúdiom odborných publikácii si osvojila hlboké vedomosti z fytoterapie. Najskôr liečivé rastliny len zbierala, triedila, postupne sa naučila ich kombinovať a používať. Stala sa známou osobnosťou slovenského ľudového liečiteľstva. Napísala “Malý atlas liečivých rastlín” (1963), v ktorom zhrnula svoje vedomosti o liečivých rastlinách.
 
Ján Vanovič

Ján VANOVIČ

(24.12.1856 Dražkovce – 4.9.1942 Martin)
Právnik, politik a verejný činiteľ

Právo vyštudoval v Bratislave a v Budapešti, od r. 1886 pôsobil ako advokát v Martine. Vystupoval proti maďarizácii a propagoval spoluprácu nemaďarských národov v Uhorsku. Bol dlhoročným činovníkom MS, členom jej výboru i predsedom (1931 – 1939), predsedom výboru Slov. spevokolu, Turčianskeho kasína, popredným funkcionárom Slov. nár. strany, viacero funkcií vykonával v ev. cirkvi. Po roku 1918 bol členom SNR, poslancom Národného zhromaždenia, spoluzakladateľom a predsedom Advokátskej komory pre Slovensko.
 
Jaroslav Vodrážka

Jaroslav VODRÁŽKA

(29.11.1894 Praha – 9.5.1984 Praha)
Ilustrátor, grafik, maliar, spisovateľ, výtvarný pedagóg

V r. 1923 – 1939 pôsobil v Martine. Vyučoval na gymnáziu kreslenie, ilustroval knižné vydania MS a detské časopisy, organizoval typografické kurzy. Ilustroval Hronského rozprávky o zvieratách (Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik a i.) Podieľal sa aj na výstavbe Martina, založil Okrášľovací spolok, navrhol situovanie ev. fary. V roku 1939 odišiel do Prahy.
 

Ďalší spisovatelia, umelci, vedci, kultúrni dejatelia:
 

V martinských kultúrnych inštitúciach (MS,SNM, vydavateľstvá a tlačiarne, školy), ale i v závodoch pôsobili mnohí ďalší spisovatelia, umelci, vedci, hudobníci, kult. dejatelia.
Zo spisovateľov najmä Ján Bodenek, Juraj Čajda, Andrej Černiansky, Hana Gregorová, Ján Hrušovský, Peter Kompiš, Andrej Mráz, Ľudo Ondrejov, Mária Rázusová Martáková, Vladimír Roy, Ján Smrek, Pavol Socháň, Andrej Sokolík a ďalší.
Dejinami Martina a Turca sa zaoberali stredoškolský profesor a pracovník MS Pavol Florek, učiteľ i kustód SNM Ján Štefan Šikura. Zbierky v Živene a v SNM opatrovala Ema Goldpergerová.
O rozvoj hudobného života v Martinesa zaslúžili Jozef Inštitoris, Ján Meličko, Milan Lichard, Jozef Kofránek, Július Bateľ, Ján Valašťan Dolinský, Jozef Kresánek, Alexander Hirner.
V Martine pôsobila mimoriadne početná plejáda výtvarníkov. Okrem uvedených do nej patria najmä Janko Alexy, Jozef Cincík, Želmíra Duchajová-Švehlová, Anton Hollý, Ľudovít Fulla, František Kudláč, Ľudovít Lukáč, Emil Makovický, Miroslav Marček, Lea Mrázová, Janko Novák, Karol Ondreička, Vojtech Stašík, Ivan Štubňa, Arnold Weisz-Kubinčan. O typografickú i jazykovú stránku martinských vydaní sa zaslúžili Anton Novák, Rudolf Slezák, Gedeon Turzo a Daniel Šulc.
Dobré meno mart. staviteľov šírili Ján Hlavaj, Ján Palkovič a Peter Uličný.
Z významných predstaviteľov mesta a činovníkov MS spomeňme Ondreja Košu, Martina Kramára, Žigmunda Melferbera, Igora Thurzu.