ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
Partnerské mestá
Martina
Gotha (Spolková republika
Nemecko)
Patrónom
mesta je Godehard von Hildesheim/ 960-1038/, ktorý je od pol. 13. storočia
umiestnený v erbe mesta. Okresné mesto s bohatou kultúrnou
a priemyselnou tradíciou má 53.000 obyvateľov. Leží na úpätí
Durínskeho lesa v strede zeleného srdca Nemecka.
Patrí k najstaršie osídleným
mestám v Durínsku a ako Villa Gothaha - čo v preklade
znamená – dobrá voda - sa spomína už v roku 775. V 12. storočí
boli mestu udelené mestské práva. Symbolom mesta je krásny a veľmi
rozsiahly zámok Friedenstein, ktorý bol postavený v roku 1654 a patrí
medzi najväčšie barokové stavby v Európe. V súčasnom
období sú v ňom umiestnené viaceré múzeá a vedecké inštitúcie.
Gotha mala v stredoveku veľmi významné postavenie, nakoľko ju k tomu
predurčovala aj poloha - ležala na významnej obchodnej ceste, ktorá
spájala východ so západom. Najväčší rozmach dosiahla v období
obchodu a spracovania farbovníka, rastliny, ktorá sa používala
na farbenie modrotlače. Po vynáleze indiga a jeho používaní v textilnej
výrobe bohatstvo mesta a jeho postavenie nedosiahlo pôvodný
stav.
V meste žil a tvoril
známy stredoveký maliar Lucas Cranach.
Nový rozmach zaznamenalo mesto
ako centrum strojárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a podielom
na výrobe automobilov i lietadiel.
V súčasnom období privíta
mesto svojich návštevníkov rekonštruovaným historickým námestím
, ktoré je od roku 1968 pešou zónou.
Blízke spojenie na diaľnicu B 7
a A 4, ako aj letecké spojenie do blízkeho Erfurtu umožňuje
mestu rozvoj cestovného ruchu. Spojenie prírodných krás s možnosťou
kultúrneho vyžitia predurčuje Gothu na aktívny domáci i zahraničný
cestovný ruch.
Mesto Gotha a Martin
uzatvorili zmluvu o partnerskej spolupráci v roku 1997.
Kontakt: info@gotha.de; www.gotha.de
Turistickoinformačná kancelária
mesta Gotha : tourist-info@gotha.de
Tel. : 0049 3621 222
Hoogeveen (Holandské kráľovstvo)
V erbe mesta je kopa rašeliny, prikrytá
slamou a po oboch stranách sú úle a niekoľko včiel. Ťažba
rašeliny a neskôr pestovanie pohánky a výroba medu patrila
k hlavnej obžive obyvateľstva.
Mesto Hoogeveen je relatívne
mladé mesto. Nachádza sa v severovýchodnej časti Holandska v oblasti
Drenthe. Pôvodne sa na území dnešného mesta ťažila rašelina.
Neskôr sa tu usídlili obchodníci, rašelinári a remeselníci.
Usadilo sa tu aj veľa lodníkov, nakoľko sa rašelina transportovala
po vode. Všade v okolí mesta sa vykopávali výtokové kanály, z ktorých
mnohé slúžia až do dnes, niektoré už sú zasypané. Na križovatke
najväčších kanálov vzniklo mesto Hoogeveen. Dlho malo toto mesto
formu kríža, keď popri kanáloch vznikli prvé domy.
Až do konca minulého storočia
bolo získavanie rašeliny najdôležitejším prostriedkom obživy
obyvateľov mesta. Okolo roku 1900 však rašelina prestala mať hospodársky
význam a tak sa museli Hoogeveenčania obzrieť po iných možnostiach
príjmov. Tak vzniká prvá skromná industrializácia.- výroba
konzervových obalov a mliekáreň. Aj oblasť poľnohospodárstva
sa začala rozvíjať.
Rozvoj mesta sa začal najmä v druhej
polovici 40 - tych rokov. Nárast počtu obyvateľov bol v tom čase
najvyšší v rámci celého štátu. Mnohé kanály sa zasypali,
aby tu vyrástli široké a pohodlné cesty. Mesto až po roku 1955
získava svoj typický, i dnes poznateľný vzhľad.
V 70.-tych rokoch sa počítalo s tým,
že tu bude na konci storočia bývať až 100.000 obyvateľov. Neskôr
sa však tento vývoj zastavil, mnoho obyvateľov chcelo žiť radšej
na vidieku.
V meste Hoogeveen, vzhľadom na
jeho mladú históriu, sa nachádza veľa historických budov a pamätihodností.
Žil tu a tvoril na konci 19. storočia svetoznámy maliar Vincent
van Gogh. Dom, v ktorom žil, sa zachoval tak, akým bol za jeho života.
Jeho diela sú vystavené v Galérii Vincenta van Gogha v Amsterdame.
História v Hoogevene nie je
dlhá, ale zaujímavá . To zistíte až v múzeu Venedal, keď navštívite
toto mesto.
V súčasnom období tu žije
53.000 obyvateľov. Zároveň je regionálnym centrom pre 125.000
obyvateľov.
Mesto Hoogeveen a Martin
uzatvorili zmluvu o partnerskej spolupráci v roku 1990.
Kontakt: www.hoogeveen.nl
Kalisz
(Poľsko)
Kalisz
je mesto, o ktorom sa píše v najstaršej kronike Poľska.
Mesto je spomínané antickým geografom Claudiom Ptolemaiom z 2. storočia
n.l.. 1800 - ročná história poznačila toto mesto. Od roku 1257 má
mesto mestské práva a do 17. storočia sa vyvíjalo ako dôležité
obchodné a administratívne centrum. Bolo aj sídlom vojvodstva.
Mesto bolo počas svojej dlhej histórie poznačené tak, ako aj iné poľské
mesta, vzostupmi i pádmi.
V 18. storočí začal významný
rozvoj priemyslu, ktorý trval do konca 19. storočia. Napriek masívnemu
zničeniu mesta v roku 1914 Prusmi zostali v meste početné
kultúrne a historické pamiatky .
Malebné mestečko so zachovalým
stredovekým pôdorysom , ležiace na dvoch ramenách rieky Prosna
,bolo často označované za Benátky východu. V meste sa nachádza
veľa mostov, najznámejší a najcennejší z nich sa nazýva
Kamenný most.
Mesto už viac ako 700 rokov píše
svoju nadregionálnu históriu. V terajšom historickom centre
mesta sa nachádza veľa stredovekých stavieb - spomeňme aspoň Dóm
sv. Mikuláša z roku 1253, kostol sv. Stanislava a Františkánsky
kláštor, ako aj cenná bazilika, ktorej časť tvoria hradné múry a najstarší
jezuitský kláštor v Poľsku zo 16. storočia Aj z obdobia
klasicizmu nájdeme v meste veľa zaujímavých budov, ako aj
pestovaný mestský park, ktorý patrí k najstarším v Poľsku.
Kontakt: www.kalisz.pl
Mestský informátor:
e-mail: wksit@zse.kalisz.pl
Jičín
(Česká republika)
Oblasť,
v ktorej dnes leží okresné mesto Jičín, bola osídlená už v
praveku. V 4. storočí tu zanechali svoje stopy Kelti, po nich ovládali
územie Germáni. Od 10. storočia v krajine postupne mizli opevnené
hradiská a objavujú sa hrady a tvŕdze.
S Jičínom sa
po prvý raz stretávame ako so statkom v listine kráľovnej Guty z
1.augusta 1293. Mestom sa Jičín stal na prelome 13. a 14. storočia.
Svoj názov získal
pravdepodobne tým, že patril kráľovnej Jitke. Mesto, založené
okolo obdĺžnikového námestia, bolo chránené hradbami s baštami a
obklopené priekopou. Jičín postupne menil majiteľov, až sa ním na
dobu viac ako 100 dlhých rokov stal rod Trčkovcov, ktorý významne
prispel k rozvoju mesta.
Okolo roku 1502
bol zriadený prvý mestský vodovod, ku ktorému patrila od roku 1543
vodárenská veža. Dnes sa nachádza vo veži zaujímavá súkromná
galéria výtvarníka Petra Hebera, ktorá je spojená s malou kaviarničkou.
Za panovania
rodu Trčkovcov bolo vybudované i opevnenie, jeho hlavná hradba bola
široká 120 cm a vysoká nad 5 m. Časti tohto pôvodného opevnenia sú
zachované dodnes po celom obvode historického stredu mesta, najmä pri
mestskej dominante, Valdickej bráne.
Od roku 1607
patril Jičín rodu Smiřickým zo Smiřic. I oni pokračovali v budovaní
mesta, kvitol obchod a remeslá. Za ich vlády, v roku 1608 sa začalo s
výstavbou zámku. V roku 1620 však vyhorel a potom sa používal iba z
časti.
Najväčší
rozmach mesto zažilo za vlády Albrechta z Valdštejna, ktorý postavil
nový zámok, drevené poschodia domov nahradil kamennými. Zámok
má veľmi pekné siene a je využívaný na koncerty. Vedľa zámku sa
nachádza kostol sv. Jakuba a celkovo pripomína návštevníkom
mesta obdobie pôsobenia jezuitov v meste.
Jičín
poskytol vzdelanie mnohým významným osobnostiam vedeckého a
kultúrneho života. Najpopulárnejší z významných osobností je Václav
Čtvrtek, ktorý v Jičíne prežil svoje detstvo a tu sa i nechal inšpirovať
k vytvoreniu rozprávkovej postavy obuvníka a neskôr lúpežníka
Rumcajsa.
Mesto je ideálnym
východiskom turistických výletov, či už do Prachovských skál,
ktoré boli osídlené už pred 4000 rokmi, alebo na niektoré romantické
výhľadové miesta so zrúcaninami starých hradov - Veliš, Kumburk,
alebo na vrch Zebín s pôvabnou kaplnkou.
Jičín sa hlási
k pohostinnosti a je ideálnym miestom pre rodinné pobyty .
Každoročne sa
tu poriada v septembri festival rozprávok a detských divadielok:
Jičín - mesto rozprávky.
Kontakt: http://www.mujicin.cz;
tiež http://mesta.obce.cz/jicin/,
Báčsky
Petrovec (Srbsko a Čierna Hora)
Obec
Báčsky Petrovec je najmenšia obec vo Vojvodine. Aj počtom sídlisk
patrí do skupiny najmenších, tvoria ju iba štyri sídla: Báčsky
Petrovec ako najväčšie a najvyspelejšie, potom Hložany, Kulpín a
Maglić. Báčsky Petrovec a Hložany sú výrazne slovenskými osadami,
Kulpín má tiež absolútnu slovenskú väčšinu, Maglić bol najprv
osídlený Nemcami a po druhej svetovej vojne prisťahovalcami a usadlíkmi
z rôznych kútov Juhoslávie.
Báčsky Petrovec sa pod terajším
menom po prvýkrát spomína v 13. st., keď ho uznali za samostatnú
cirkevnú obec s kostolom, venovaným sv. Petrovi. Prví slovenskí prisťahovalci
do Petrovca prišli v roku 1745 z Novohradu, Hontu, Gemera, cestou sa im
pripájali aj Slováci z Oravy, Liptova, Zvolena a Turca. V tom istom
roku v Petrovci založili aj základnú školu. Petrovec bol i národne
i cirkevne kompaktný - slovenský a evanjelický a podľa súpisu
obyvateľstva z roku 1900 Slováci v porovnaní s inými v celom
Novosadskom okrese mali číselnú prevahu.
Terajšia demografická tvárnosť
tohto prostredia je už hodne pozmenená, hoci tu Slováci v temer ničom
ani teraz za inými nezaostávajú. Od roku 1848 sa Petrovec osobitnou výsadou
vrchností z dovtedajšieho statusu dediny (pagus) povýšil a uznal za
mestečko (oppidum) a bývajú v ňom i štyrikrát ročne chýrečné
jarmoky. Ešte viac sa Petrovec na prahu druhej polovice 19. storočia
stal koncentrujúcim ohnivkom tunajších vzdelancov tým, že sa
argumentovane, kresťansky a ľudsky postavil proti šíreniu maďarizácie
v Uhorsku. Petrovec sa stal známym vo svete ako najtvrdšia bašta
slovenskosti v Uhorsku, na ktorú sa potom úspešne opieralo okrem iných
i silné štúrovské hnutie. V novembri 1904 bolo v Petrovci osemtisícové
srbsko-slovenské zhromaždenie, ktoré proti maďarizačnému školskému
návrhu zákona vynieslo protestnú rezolúciu na Uhorský snem. Pre
nastávajúce voľby do Uhorského snemu navrhnutý bol Milan Hodža,
ktorý na voľbách 26. januára 1905 aj presvedčivo zvíťazil. Aj o
rok, keď sa krajinské voľby zopakovali, v Kulpíne roku 1906 zvíťazil
Milan Hodža ako spoločný slovensko-srbský kandidát. Zopakovalo sa
to, že najväčší dobový celosvetový politik dostáva vstup do
krajinského snemu cez Petrovec.
Novou Ústavou z roku 1990 sa
obec určuje ako územná jednotka, v ktorej sa uskutočňuje lokálna
samospráva. Prvé viacstranícke voľby boli 31.5.1992. V obci sa
dodnes zaznamenávajú, hoci nie veľké, predsa len kladné zmeny a
skromné výsledky v hospodárskom a spoločenskom pláne.
Mestečko je vzdialené približne
550 km od Martina. Báčsky Petrovec sa nachádza 25 km severovýchodne
od mesta Novi Sad a približne 100km severovýchodne od mesta Belehrad.
Začiatkom roka 2003 oslovil veľvyslanec SR v Srbsku a Čiernej Hore
Miroslav Lajčák mesto Martin s ponukou o nadviazanie spolupráce so
samosprávou vojvodinského mesta Báčsky Petrovec.
V auguste 2003 sa primátor mesta Martin Ing. Stanislav Bernát a
projektový manažér MsÚ Mgr. Imrich Žigo zúčastnili Slovenských národných
slávností – spoločensko – kultúrnej manifestácie dolnozemských
Slovákov, počas tejto návštevy boli dohodnuté základné črty možnej
vzájomnej spolupráce. Schválenie Dohody o partnerstve a vzájomnej
spolupráci mesta Martin a mesta Báčsky Petrovec (Srbsko a Čierna
hora) naplní filozofiu Zákona o Martine ako o centre národnej kultúry
Slovákov.
4. 12. 2003 Mestské zastupiteľstvo na svojom riadnom zasadnutí schválilo
mestečko Báčsky Petrovec za piate partnerské mesto mesta Martin.
Kontakt:
Kolárova 6
21470 Báčsky Petrovec
Tel. +381 21 780 378
Fax +381 21 780 571
e-mail: obec-bp@eunet.yu
Karviná (Česká
republika)
Karviná je jedným z najstarších
miest v Sliezsku, leží v údolnej nive rieky Olša v predhorí Tešínských
Beskýd. Jej seve-rovýchodný okraj územia hraničí s Poľskom. Toto
okresné, priemyslové, kúpeľné a univerzitné mesto má 65.243
obyvateľov. Jeho sídelnú štruktúru tvorí deväť mestských častí.
Najstaršia písomná zmienka o
území mesta zvanom Solca pochádza z roku 1268. V minulosti bol nositeľom
mestských práv od roku 1237 len Fryštát. Jeho výhodná poloha na
obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia predznamenala rozvoj remesiel,
obchodu i vzdelanosti v meste. Fryštát sa v stredoveku stal dokonca
druhým sídelným mestom Tešínskeho kniežactva.
Priemyselný rozvoj mesta i celej
oblasti súvisel s nálezom uhlia v roku 1776 na vrchu Čechovice pri
Karvinej. Na prelome 19. a 20. storočia sa Karviná stala významným
strediskom uhoľného, koksárenského, hutníckeho a železiarskeho
priemyslu. Základ dnešného mesta bol položený v roku 1948 zlúčením
obcí Fryštát, Karviná (dnešná časť Doly), Darkov, Staré Město
a Ráj. V dôsledku súčasného útlmu ťažby a reštrukturalizácie
priemyslu vznikajú ďalšie možnosti rozvoja mesta. Jednou z nich je
aj priemyselná zóna KANOP, ktorá bola ocenená ako najlepšie
pripravená priemyselná zóna v Českej republike.
K pamiatkovému bohatstvu mesta,
ktoré sa prevažne nachádza v mestskej pamiatkovej zóne (vyhlásenej
v roku 1992) nad historickým jadrom Fryštát a kúpeľnou časťou
Darkov, patrí gotický farský kostol Povýšenie svätého Kríža zo
14. storočia s novšími úpravami, empírový zámok z konca 18. storočia
vybudovaný na gotických základoch, radnica s renesančnou vežou zo
16. storočia, klasicistický kostol svätého Marka z roku 1774,
liatinová viedeňská fontána z roku 1900 a secesný Spoločenský dom
Kúpeľov Darkov z rokov 1900 – 1901. Medzi významné pamiatky patrí
nepochybne aj barokový kostol svätého Petra z Alkantary z roku 1736,
neskorobarokový kostol svätej Barbory v Karvinej-Loukách, množstvo
barokových sôch, meštianskych domov, technických pamiatok a iné.
Mesto je od roku 1950 sídlom
okresu, od roku 1990 sídlom Obchodnej podnikateľskej fakulty Sliezskej
univerzity, ktorá je zároveň sídlom Europského domu, ako jedinej inštitúcie
tohoto druhu v Českej republike. Kúpele Darkov s jódo-brómovými
prameňmi známe liečbou ochorení pohybového a obehového ústrojenstva
i detských kožných chorôb, majú tu viac ako storočnú tradíciu.
Spolu s Rehabilitačným sanatóriom v Karvinej-Hranicích, kde sa úspešne
liečia poúrazové a pooperačné stavy a neurologické ochorenia,
tvoria jeden ekonomický celok. Zázemie pre rozvoj zdravého spôsobu
života v mestskom prostredí vytvárajú karvinské kultúrne, športové
a telovýchovné zariadenia. Možnosť rekreácie a oddychu ponúkajú
mestské parky, lodenice, lesoparky, neďaleká Těrlická priehrada a
malebné horské prostredie Tešínských Beskýd.
Mesto Karviná je od roku 1995
riadnym členom Národnej siete Zdravých miest ČR. V rámci komunitnej
kampane Národnej siete Zdravých miest ČR organizuje Dni zdravia, 30
dní pre neziskový sektor, Deň bez tabaku, Deň Zeme, Dni bez úrazov,
Týždeň mobility a mnoho iných ďalších akcií a projektov.
V roku 2003 mesto Martin
nadviazalo spoluprácu so Zdravým mestom Karviná v rámci spoločnej
spolunáležitosti k európskej sieti Zdravých miest. Na základe
uzatvorenej dohody sa vzájomná spolupráca rozvíja hlavne v
oblastiach ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a športových,
kultúrnych, osvetových a turistických aktivít.
Kontakt: http://www.karvina.org/ ,
info@karvina.org
Magistrát mesta Karviná
Fryštatska 72/1
73324 Karvina
Tel. číslo: 00420 596 387 111
38%
