ZAHRANIČNÉ VZŤAHY

Partnerské mestá Martina


Gotha
Gotha (Spolková republika Nemecko)

GothaPatrónom mesta je Godehard von Hildesheim/ 960-1038/, ktorý je od pol. 13. storočia umiestnený v erbe mesta. Okresné mesto s bohatou kultúrnou a priemyselnou tradíciou má 53.000 obyvateľov. Leží na úpätí Durínskeho lesa v strede zeleného srdca Nemecka.

Patrí k najstaršie osídleným mestám v Durínsku a ako Villa Gothaha - čo v preklade znamená – dobrá voda - sa spomína už v roku 775. V 12. storočí boli mestu udelené mestské práva. Symbolom mesta je krásny a veľmi rozsiahly zámok Friedenstein, ktorý bol postavený v roku 1654 a patrí medzi najväčšie barokové stavby v Európe. V súčasnom období sú v ňom umiestnené viaceré múzeá a vedecké inštitúcie. Gotha mala v stredoveku veľmi významné postavenie, nakoľko ju k tomu predurčovala aj poloha - ležala na významnej obchodnej ceste, ktorá spájala východ so západom. Najväčší rozmach dosiahla v období obchodu a spracovania farbovníka, rastliny, ktorá sa používala na farbenie modrotlače. Po vynáleze indiga a jeho používaní v textilnej výrobe bohatstvo mesta a jeho postavenie nedosiahlo pôvodný stav.

V meste žil a tvoril známy stredoveký maliar Lucas Cranach.

Nový rozmach zaznamenalo mesto ako centrum strojárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a podielom na výrobe automobilov i lietadiel.

V súčasnom období privíta mesto svojich návštevníkov rekonštruovaným historickým námestím , ktoré je od roku 1968 pešou zónou.

Blízke spojenie na diaľnicu B 7 a A 4, ako aj letecké spojenie do blízkeho Erfurtu umožňuje mestu rozvoj cestovného ruchu. Spojenie prírodných krás s možnosťou kultúrneho vyžitia predurčuje Gothu na aktívny domáci i zahraničný cestovný ruch.

Mesto Gotha a Martin uzatvorili zmluvu o partnerskej spolupráci v roku 1997.

Kontakt: info@gotha.de;   www.gotha.de

Turistickoinformačná kancelária mesta Gotha : tourist-info@gotha.de

Tel. : 0049 3621 222


Hoogeveen
Hoogeveen (Holandské kráľovstvo)

Hoogeveen V erbe mesta je kopa rašeliny, prikrytá slamou a po oboch stranách sú úle a niekoľko včiel. Ťažba rašeliny a neskôr pestovanie pohánky a výroba medu patrila k hlavnej obžive obyvateľstva.

Mesto Hoogeveen je relatívne mladé mesto. Nachádza sa v severovýchodnej časti Holandska v oblasti Drenthe. Pôvodne sa na území dnešného mesta ťažila rašelina. Neskôr sa tu usídlili obchodníci, rašelinári a remeselníci. Usadilo sa tu aj veľa lodníkov, nakoľko sa rašelina transportovala po vode. Všade v okolí mesta sa vykopávali výtokové kanály, z ktorých mnohé slúžia až do dnes, niektoré už sú zasypané. Na križovatke najväčších kanálov vzniklo mesto Hoogeveen. Dlho malo toto mesto formu kríža, keď popri kanáloch vznikli prvé domy.

Až do konca minulého storočia bolo získavanie rašeliny najdôležitejším prostriedkom obživy obyvateľov mesta. Okolo roku 1900 však rašelina prestala mať hospodársky význam a tak sa museli Hoogeveenčania obzrieť po iných možnostiach príjmov. Tak vzniká prvá skromná industrializácia.- výroba konzervových obalov a mliekáreň. Aj oblasť poľnohospodárstva sa začala rozvíjať.

Rozvoj mesta sa začal najmä v druhej polovici 40 - tych rokov. Nárast počtu obyvateľov bol v tom čase najvyšší v rámci celého štátu. Mnohé kanály sa zasypali, aby tu vyrástli široké a pohodlné cesty. Mesto až po roku 1955 získava svoj typický, i dnes poznateľný vzhľad.

V 70.-tych rokoch sa počítalo s tým, že tu bude na konci storočia bývať až 100.000 obyvateľov. Neskôr sa však tento vývoj zastavil, mnoho obyvateľov chcelo žiť radšej na vidieku.

V meste Hoogeveen, vzhľadom na jeho mladú históriu, sa nachádza veľa historických budov a pamätihodností.  Žil tu a tvoril na konci 19. storočia svetoznámy maliar Vincent van Gogh. Dom, v ktorom žil, sa zachoval tak, akým bol za jeho života. Jeho diela sú vystavené v Galérii Vincenta van Gogha v Amsterdame.

História v Hoogevene nie je dlhá, ale zaujímavá . To zistíte až v múzeu Venedal, keď navštívite toto mesto.

V súčasnom období tu žije 53.000 obyvateľov. Zároveň je regionálnym centrom pre 125.000 obyvateľov.

Mesto Hoogeveen a Martin uzatvorili zmluvu o partnerskej spolupráci v roku 1990.

Kontakt:  www.hoogeveen.nl


Kalisz
Kalisz (Poľsko)

Kalisz Kalisz je mesto, o ktorom sa píše v najstaršej kronike Poľska. Mesto je spomínané antickým geografom Claudiom Ptolemaiom z 2. storočia n.l.. 1800 - ročná história poznačila toto mesto. Od roku 1257 má mesto mestské práva a do 17. storočia sa vyvíjalo ako dôležité obchodné a administratívne centrum. Bolo aj sídlom vojvodstva. Mesto bolo počas svojej dlhej histórie poznačené tak, ako aj iné poľské mesta, vzostupmi i pádmi.

V 18. storočí začal významný rozvoj priemyslu, ktorý trval do konca 19. storočia. Napriek masívnemu zničeniu mesta v roku 1914 Prusmi zostali v meste početné kultúrne a historické pamiatky .

Malebné mestečko so zachovalým stredovekým pôdorysom , ležiace na dvoch ramenách rieky Prosna ,bolo často označované za Benátky východu. V meste sa nachádza veľa mostov, najznámejší a najcennejší z nich sa nazýva Kamenný most.

Mesto už viac ako 700 rokov píše svoju nadregionálnu históriu. V terajšom historickom centre mesta sa nachádza veľa stredovekých stavieb - spomeňme aspoň Dóm sv. Mikuláša z roku 1253, kostol sv. Stanislava a Františkánsky kláštor, ako aj cenná bazilika, ktorej časť tvoria hradné múry a  najstarší jezuitský kláštor v Poľsku zo 16. storočia Aj z obdobia klasicizmu nájdeme v meste veľa zaujímavých budov, ako aj pestovaný mestský park, ktorý patrí k najstarším v Poľsku.

Kontakt: www.kalisz.pl

Mestský informátor: e-mail: wksit@zse.kalisz.pl


Jičín
Jičín (Česká republika)

Jičín Oblasť, v ktorej dnes leží okresné mesto Jičín, bola osídlená už v praveku. V 4. storočí tu zanechali svoje stopy Kelti, po nich ovládali územie Germáni. Od 10. storočia v krajine postupne mizli opevnené hradiská a objavujú sa hrady a tvŕdze.

S Jičínom sa po prvý raz stretávame ako so statkom v listine kráľovnej Guty z 1.augusta 1293. Mestom sa Jičín stal  na prelome 13. a 14. storočia. 

Svoj názov získal pravdepodobne tým, že patril kráľovnej Jitke. Mesto, založené okolo obdĺžnikového námestia, bolo chránené hradbami s baštami a obklopené priekopou. Jičín postupne menil majiteľov, až sa ním na dobu viac ako 100 dlhých rokov stal rod Trčkovcov, ktorý významne prispel k rozvoju mesta.

Okolo roku 1502 bol zriadený prvý mestský vodovod, ku ktorému patrila od roku 1543 vodárenská veža. Dnes sa nachádza vo veži zaujímavá súkromná galéria výtvarníka Petra Hebera, ktorá je spojená s malou kaviarničkou.

Za panovania rodu Trčkovcov bolo vybudované i opevnenie, jeho hlavná hradba bola široká 120 cm a vysoká nad 5 m. Časti tohto pôvodného opevnenia sú  zachované dodnes po celom obvode historického stredu mesta, najmä pri mestskej dominante, Valdickej bráne.

Od roku 1607 patril Jičín rodu Smiřickým zo Smiřic. I oni pokračovali v budovaní mesta, kvitol obchod a remeslá. Za ich vlády, v roku 1608 sa začalo s výstavbou zámku. V roku 1620 však vyhorel a potom sa používal iba z časti. 

Najväčší rozmach mesto zažilo za vlády Albrechta z Valdštejna, ktorý postavil nový zámok, drevené poschodia domov nahradil  kamennými. Zámok má veľmi pekné siene a je využívaný na koncerty. Vedľa zámku sa nachádza  kostol sv. Jakuba a celkovo pripomína návštevníkom mesta obdobie  pôsobenia jezuitov v meste.

Jičín poskytol vzdelanie mnohým  významným osobnostiam vedeckého a kultúrneho života. Najpopulárnejší z významných osobností je Václav Čtvrtek, ktorý v Jičíne prežil svoje detstvo a tu sa i nechal inšpirovať k vytvoreniu  rozprávkovej  postavy obuvníka a neskôr lúpežníka Rumcajsa.

Mesto je ideálnym východiskom turistických výletov, či už do Prachovských skál, ktoré boli osídlené už pred 4000 rokmi, alebo na niektoré romantické výhľadové miesta so zrúcaninami starých hradov - Veliš, Kumburk, alebo na vrch Zebín s pôvabnou kaplnkou.

Jičín sa hlási k pohostinnosti a je ideálnym miestom pre rodinné  pobyty .

Každoročne sa tu poriada v septembri festival rozprávok  a detských divadielok: Jičín - mesto rozprávky.

Kontakt:  http://www.mujicin.cz; tiež http://mesta.obce.cz/jicin/


Báčsky Petrovec
Báčsky Petrovec (Srbsko a Čierna Hora)

Báčsky Petrovec Obec Báčsky Petrovec je najmenšia obec vo Vojvodine. Aj počtom sídlisk patrí do skupiny najmenších, tvoria ju iba štyri sídla: Báčsky Petrovec ako najväčšie a najvyspelejšie, potom Hložany, Kulpín a Maglić. Báčsky Petrovec a Hložany sú výrazne slovenskými osadami, Kulpín má tiež absolútnu slovenskú väčšinu, Maglić bol najprv osídlený Nemcami a po druhej svetovej vojne prisťahovalcami a usadlíkmi z rôznych kútov Juhoslávie. 

Báčsky Petrovec sa pod terajším menom po prvýkrát spomína v 13. st., keď ho uznali za samostatnú cirkevnú obec s kostolom, venovaným sv. Petrovi. Prví slovenskí prisťahovalci do Petrovca prišli v roku 1745 z Novohradu, Hontu, Gemera, cestou sa im pripájali aj Slováci z Oravy, Liptova, Zvolena a Turca. V tom istom roku v Petrovci založili aj základnú školu. Petrovec bol i národne i cirkevne kompaktný - slovenský a evanjelický a podľa súpisu obyvateľstva z roku 1900 Slováci v porovnaní s inými v celom Novosadskom okrese mali číselnú prevahu. 

Terajšia demografická tvárnosť tohto prostredia je už hodne pozmenená, hoci tu Slováci v temer ničom ani teraz za inými nezaostávajú. Od roku 1848 sa Petrovec osobitnou výsadou vrchností z dovtedajšieho statusu dediny (pagus) povýšil a uznal za mestečko (oppidum) a bývajú v ňom i štyrikrát ročne chýrečné jarmoky. Ešte viac sa Petrovec na prahu druhej polovice 19. storočia stal koncentrujúcim ohnivkom tunajších vzdelancov tým, že sa argumentovane, kresťansky a ľudsky postavil proti šíreniu maďarizácie v Uhorsku. Petrovec sa stal známym vo svete ako najtvrdšia bašta slovenskosti v Uhorsku, na ktorú sa potom úspešne opieralo okrem iných i silné štúrovské hnutie. V novembri 1904 bolo v Petrovci osemtisícové srbsko-slovenské zhromaždenie, ktoré proti maďarizačnému školskému návrhu zákona vynieslo protestnú rezolúciu na Uhorský snem. Pre nastávajúce voľby do Uhorského snemu navrhnutý bol Milan Hodža, ktorý na voľbách 26. januára 1905 aj presvedčivo zvíťazil. Aj o rok, keď sa krajinské voľby zopakovali, v Kulpíne roku 1906 zvíťazil Milan Hodža ako spoločný slovensko-srbský kandidát. Zopakovalo sa to, že najväčší dobový celosvetový politik dostáva vstup do krajinského snemu cez Petrovec.

Novou Ústavou z roku 1990 sa obec určuje ako územná jednotka, v ktorej sa uskutočňuje lokálna samospráva. Prvé viacstranícke voľby boli 31.5.1992. V obci sa dodnes zaznamenávajú, hoci nie veľké, predsa len kladné zmeny a skromné výsledky v hospodárskom a spoločenskom pláne. 

Mestečko je vzdialené približne 550 km od Martina. Báčsky Petrovec sa nachádza 25 km severovýchodne od mesta Novi Sad a približne 100km severovýchodne od mesta Belehrad. 
Začiatkom roka 2003 oslovil veľvyslanec SR v Srbsku a Čiernej Hore Miroslav Lajčák mesto Martin s ponukou o nadviazanie spolupráce so samosprávou vojvodinského mesta Báčsky Petrovec. 
V auguste 2003 sa primátor mesta Martin Ing. Stanislav Bernát a projektový manažér MsÚ Mgr. Imrich Žigo zúčastnili Slovenských národných slávností – spoločensko – kultúrnej manifestácie dolnozemských Slovákov, počas tejto návštevy boli dohodnuté základné črty možnej vzájomnej spolupráce. Schválenie Dohody o partnerstve a vzájomnej spolupráci mesta Martin a mesta Báčsky Petrovec (Srbsko a Čierna hora) naplní filozofiu Zákona o Martine ako o centre národnej kultúry Slovákov.
4. 12. 2003 Mestské zastupiteľstvo na svojom riadnom zasadnutí schválilo mestečko Báčsky Petrovec za piate partnerské mesto mesta Martin.

Kontakt:
Kolárova 6
21470 Báčsky Petrovec
Tel. +381 21 780 378
Fax +381 21 780 571
e-mail: obec-bp@eunet.yu


Karviná
Karviná (Česká republika)

Karviná Karviná je jedným z najstarších miest v Sliezsku, leží v údolnej nive rieky Olša v predhorí Tešínských Beskýd. Jej seve-rovýchodný okraj územia hraničí s Poľskom. Toto okresné, priemyslové, kúpeľné a univerzitné mesto má 65.243 obyvateľov. Jeho sídelnú štruktúru tvorí deväť mestských častí.

Najstaršia písomná zmienka o území mesta zvanom Solca pochádza z roku 1268. V minulosti bol nositeľom mestských práv od roku 1237 len Fryštát. Jeho výhodná poloha na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia predznamenala rozvoj remesiel, obchodu i vzdelanosti v meste. Fryštát sa v stredoveku stal dokonca druhým sídelným mestom Tešínskeho kniežactva. 

Priemyselný rozvoj mesta i celej oblasti súvisel s nálezom uhlia v roku 1776 na vrchu Čechovice pri Karvinej. Na prelome 19. a 20. storočia sa Karviná stala významným strediskom uhoľného, koksárenského, hutníckeho a železiarskeho priemyslu. Základ dnešného mesta bol položený v roku 1948 zlúčením obcí Fryštát, Karviná (dnešná časť Doly), Darkov, Staré Město a Ráj. V dôsledku súčasného útlmu ťažby a reštrukturalizácie priemyslu vznikajú ďalšie možnosti rozvoja mesta. Jednou z nich je aj priemyselná zóna KANOP, ktorá bola ocenená ako najlepšie pripravená priemyselná zóna v Českej republike.

K pamiatkovému bohatstvu mesta, ktoré sa prevažne nachádza v mestskej pamiatkovej zóne (vyhlásenej v roku 1992) nad historickým jadrom Fryštát a kúpeľnou časťou Darkov, patrí gotický farský kostol Povýšenie svätého Kríža zo 14. storočia s novšími úpravami, empírový zámok z konca 18. storočia vybudovaný na gotických základoch, radnica s renesančnou vežou zo 16. storočia, klasicistický kostol svätého Marka z roku 1774, liatinová viedeňská fontána z roku 1900 a secesný Spoločenský dom Kúpeľov Darkov z rokov 1900 – 1901. Medzi významné pamiatky patrí nepochybne aj barokový kostol svätého Petra z Alkantary z roku 1736, neskorobarokový kostol svätej Barbory v Karvinej-Loukách, množstvo barokových sôch, meštianskych domov, technických pamiatok a iné.

Mesto je od roku 1950 sídlom okresu, od roku 1990 sídlom Obchodnej podnikateľskej fakulty Sliezskej univerzity, ktorá je zároveň sídlom Europského domu, ako jedinej inštitúcie tohoto druhu v Českej republike. Kúpele Darkov s jódo-brómovými prameňmi známe liečbou ochorení pohybového a obehového ústrojenstva i detských kožných chorôb, majú tu viac ako storočnú tradíciu. Spolu s Rehabilitačným sanatóriom v Karvinej-Hranicích, kde sa úspešne liečia poúrazové a pooperačné stavy a neurologické ochorenia, tvoria jeden ekonomický celok. Zázemie pre rozvoj zdravého spôsobu života v mestskom prostredí vytvárajú karvinské kultúrne, športové a telovýchovné zariadenia. Možnosť rekreácie a oddychu ponúkajú mestské parky, lodenice, lesoparky, neďaleká Těrlická priehrada a malebné horské prostredie Tešínských Beskýd.

Mesto Karviná je od roku 1995 riadnym členom Národnej siete Zdravých miest ČR. V rámci komunitnej kampane Národnej siete Zdravých miest ČR organizuje Dni zdravia, 30 dní pre neziskový sektor, Deň bez tabaku, Deň Zeme, Dni bez úrazov, Týždeň mobility a mnoho iných ďalších akcií a projektov. 

V roku 2003 mesto Martin nadviazalo spoluprácu so Zdravým mestom Karviná v rámci spoločnej spolunáležitosti k európskej sieti Zdravých miest. Na základe uzatvorenej dohody sa vzájomná spolupráca rozvíja hlavne v oblastiach ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a športových, kultúrnych, osvetových a turistických aktivít.

Kontakt:  http://www.karvina.org/  , info@karvina.org 

Magistrát mesta Karviná 
Fryštatska 72/1 
73324 Karvina 

Tel. číslo: 00420 596 387 111